Hystéria

Autor: Ján Babarík | 25.11.2013 o 14:45 | Karma článku: 18,63 | Prečítané:  2509x

To, čo sa okolo Mariana Kotlebu deje v médiách a na internete, je ešte horšie, ako jeho samotné zvolenie za župana. Je to hysterický vreskot okolo následkov, a pokračujúce mlčanie o príčinách. Aby sme si úplne rozumeli, zvolenie Kotlebu za banskobystrického župana nie je nič iné, len výsledok mnohoročného mlčania o kriminálnej, parazitujúcej a zahanbujúcej existencii tzv. cigánskych osád.  Keby kandidoval v Košickom alebo Prešovskom VUC, stal by sa županom tiež.

Volebnou témou v obciach s cigánskou osadou, v obciach, kde do školy chodia deti z osady, v obciach, do ktorých sa chodí cez osady, alebo kde si osadníci chodia na poštu pre podpory - a teraz už hovoríme o stovkách obcí a státisícoch ľudí, je spolunažívanie s osadníkmi. Problematické spolunažívanie, plné konfliktov a nedorozumení. Vinou pasívnej, „politicky korektnej" a absolútne neefektívnej štátnej a mimovládnej politiky sú touto témou nielen cigánske osady, ale Rómovia ako etnikum. A keďže preukázateľne ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Fico, ba ani Radičová neprejavili schopnosť problém riešiť, postihnutí ľudia skúšajú ďalšiu možnosť.

Zadupávame banskobystrických voličov pod čiernu zem za to, že si zvolili Kotlebu. Pochopiteľne, nočak? Človek, ktorý sa v dospelom veku promenáduje po uliciach v tmavomodrej gardistickej uniforme, drží v ruke fakľu alebo zástavu a nosí fúziky ako štrnásťročný roľník z Trstenej, je jednoducho kretén. Môže mať vzdelanie aké chce, prejsť sebareflexiou obrovskou ako Svidník, je a navždy ostane kreténom. Čo si pomyslieť o jeho voličoch, však? Nuž, zabite ma, ale pre mňa sú rovnako krátkozrakí a naivní, ako boli povedzme protagonisti gorilých protestov v Bratislave, ktorí chceli zrušiť politiku.

V každom kraji sa nájdu ľudia hodní dehonestujúcich statusov na facebooku, verte mi.

Vráťme sa ku Kotlebovi, resp. jeho príčine. Viem z prvej ruky, aké ťažké je žiť v susedstve cigánskej osady. Ťažšie, ako žiť v nej. Každé ráno kontrolovať, ktorá časť kovového plotu vám zmizla, či ešte máte všetky sliepky, psa... Žiť s vedomím, že vám nikto nepomôže, že ten váš prekliaty dom sa už nedá ani predať, pozorovať, ako je všetko z roka na rok horšie a popri tom čítať v novinách o rasizme Slovákov a utláčaní Rómov, to, s prepáčením, naserie. Keď potom príde nejaký šašo z Bystrice a pekne od srdca (a hlavne poriadne nahlas!) povie to, čo si myslíte i vy, dáte mu šancu, aj keď viete, čo je zač. Keď sa topíte a pláva okolo vás igelitová taška, chytíte sa jej, aj keď viete, že vás neudrží.

Kotleba nezískal moc, ani uznanie. S bezvýznamnou funkciou mu do vienka padol „len" mediálny priestor. Či ho využije na vstup do parlamentu, to ukážu najbližšie roky. Ale asi áno, pretože tí, ktorí by mu to mohli znemožniť - teda štandardné politické strany - nedokážu agendu cigánskych osád uchopiť marketingovo predajnejšie ako on. Nedá sa nič robiť, musíme sa pripraviť na to, že v najbližších rokoch budeme žať plody svojej ľahostajnosti, chybných rozhodnutí vo voľbách, ako aj nedostatku schopných ľudí na hlasovacích lístkoch.

A teraz krátka exkurzia na druhú stranu. Inštitút cigánskych osád (nehovorím o konkrétnych osadách, ale o spôsobe bývania) nevznikol zo svojvôle Rómov. Bolo to rozhodnutie štátu, staré viac ako pol storočia, plus mínus týždeň, aby som bol presný. Ich nebývalý rozmach v posledných dvoch desaťročiach je len ilúziou. Rozmáhali sa vždy, len možnosti boli obmedzenejšie. Potenciál stať sa celoštátnym problémom tam však bol od samého začiatku. Padajú voľným pádom, sú čoraz väčšie a čoraz horšie. Vlastnými silami sa zmeniť nemôžu, chýbajú prostriedky a vôľa. Keby sa ktokoľvek z nás v nich narodil, asi by padal tiež.  Kotlebova politika tento proces nezastaví, ani len nespomalí. To si len ľudia v prvej línii dopriali na krátky čas pocit zadosťučinenia.

Odvolávať sa na zlodejov v bielych golieroch, ktorí nakradnú rádovo viac ako všetci Cigáni dokopy, je krívajúci argument. Tie biele goliere vám totiž nelozia v noci po dvore, kvôli nim sa nemusíte strhávať zo spánku pri každom zadunení vetra. Bicykel, ukradnutý z vlastného dvora, bolí viac, ako vytunelovaná diaľnica, to mi verte.

Riešenie existuje, samozrejme. Keďže je však dlhšie, ako jedno volebné obdobie a sme na Slovensku, ako keby nebolo. Vaya con dios.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?