Hneď som Berkymu volal, ako to myslel. Mám jeho číslo,zapísal som si ho laňského leta v roku 1996 z vkusnej televíznej upútavky v televízii RTL: Nul-nul-draj-aaachciš! Nul-nul-draj-acht-nul-nojn! Rufen Sie an! Škoda, že ju vysielali tak neskoro v noci, dodnes som si nevyrovnal spánkový deficit z toho desaťročia.
„Na Fica nemá nikto," povedal mi Berky v dôvernom rozhovore, ktorý bol tak dôverný, že z diaľky pripomínal súlož. „Ale dohromady majú pravicoví kandidáti oveľa viac."
„Takže sme vyhrali!" zreval som a vyskočil od radosti. Hovorí sa tomu prerušovaná súlož.
„Bohužiaľ, asi prehráme," povedal populárny scenárista Jariabok a trpko sa rozplakal. „V druhom kole Fico získa nul-nul-draj, acht-nul-nojn, finf-sex-draj, firmálenul hlasov."
Očividne tiež za mlada pozerával rovnaké programy ako ja. Máme, ako sa hovorí u nás, v Zalužanoch, rovnaký kultúrny backround.
„Vieš, Jano," oslovil ma dôverne, „v prvom kole sa nebude hrať o prezidenta, ale o to, kto sa dostane s Ficom do druhého kola. Pravicoví kandidáti sa budú biť nie o Ficovych voličov, ale o svojich. Budú sa urážať, znevažovať, kriminalizovať navzájom. Jeden z nich sa potom do druhého kola s Ficom dostane. Lenže ostatní kandidáti zo závisti a po tom všetkom, čo si v kampani urobia, utrpia takzvaný Mikloškovský syndróm a povedia, že svet tohto kandidáta je pre nich neprijateľný a keďže sú už unavení z volieb menšieho zla, radšej vyzvú svojich voličov, aby nevolili vôbec. A tak Fico vyhrá."
„No dobre," zaváhal som nekompromisne, „ale voliť budú voliči, nie kandidáti. A tí si predsa medzi Ficom a jeho pravicovým protikandidátom dokážu vybrať!"
Na to sa Berky Jariabok tak rozosmial, že sa smeje dodnes.