Imigrantov na Slovensko nevpúšťať, ale prijímať

Autor: Ján Babarík | 30.5.2015 o 0:50 | Karma článku: 9,06 | Prečítané:  1673x

Prijať imigranta je ako adoptovať dieťa. Musí to byť dobrovoľne a navždy, inak je to podraz pre nasledujúce generácie.

Som za to, aby sme prijímali imigrantov z menej šťastných končín sveta. Nie pre kultúrne osvieženie – chudobní prisťahovalci zo severnej Afriky alebo Blízkeho východu nás sotva môžu niečím obohatiť. Ani nie pre demografickú výpomoc – pravdepodobnosť, že budú pre štátny rozpočet viac príťažou ako prínosom, je pomerne vysoká. Som za to preto, lebo to svetu dlhujeme. Lebo sme takou súčasťou EÚ, ktorá už od svojho vstupu viac berie ako dáva. Lebo odkedy svet svetom stojí, pričasto sa správame ako oportunistickí zmrdi. A aj preto, lebo je to správna vec a aj tak to nezastavíme. A teraz, úctivo prosím, pozatvárať nožíky a doprskať, po štvavom úvodnom Á idem povedať Bé.

Bé: Ako ktosi povedal v titulku, nevpúšťať, ale prijímať. Medzi nami, xenofóbmi, šovinistami a rasistami (teraz som veľmi umne zobral vietor z plachiet niekoľkým diskutérom) mať v štáte moslimov z chudobných a vojnami zmietaných krajín nie je žiadne terno. Moje túlavé zamestnanie ma ťahá po všetkých (západných) kútoch Európy a už som videl prisťahovalecké štvrte v Írsku, Holandsku, Anglicku, Francúzsku, Belgicku... Sú to getá plné frustrovaných, nezamestnaných, nudiacich sa ľudí. Pritom sú to krajiny, ktoré majú koloniálnu minulosť a s prisťahovalcami stáročné skúsenosti. Značnú časť z nich dokážu efektívne asimilovať (rozumej prispôsobiť obrazu svojmu, rozumej ešte raz: naučiť žiť podľa v našich končinách prijateľných pravidiel), napriek tomu sa frustrácii a násiliu ani po niekoľkých generáciách nedokážu vyhnúť. Čo už potom my, preboha? S našou vládou, parlamentom, s našim, prepytujem, elektorátom?

Súčasná imigrantská vlna z Afriky a okolia Islamského štátu je masívna, zdrvujúca. Takému náporu ako dnes Európa nečelila od včera. (Dnes mi veľmi idú takéto pravdy. Ako mi raz napísal Boris Burger, bohvie, z čoho robia tie pálenky.) Imigranti menia svet, do ktorého takto húfne prídu. V Brooklyne nájdete ruské, talianske, alebo židovské štvrte, v Southamptone alebo Shefielde sem-tam ešte aj anglické. V Taliansku napríklad toto, v Grécku toto. Nenahovárajme si, že imigranti nám prinesú niečo dobré. Prijímať ich nie je biznis, ale ľudská povinnosť. 

Predstavme si hypotet... hypotekton... hyper... - ale vážne, z čoho tie pálenky robia, že človeka takto vybielia? – situáciu, že v tomto roku príjmeme len dnes požadovaných 800 imigrantov. Neriešme, koľkým z nich dajú naše úrady právo azylu, vrátiť ich späť bude nemožné. Kde týchto 800 ľudí bude žiť? Pôjde 12 z nich do Žiliny, 6 do Čadce, traja do Turzovky (títo traja úbožiaci si budú určite mlátiť hlavu o múr, prečo Alah navigoval ich kroky práve na Slovensko), šiesti do Dolného Kubína... Nie, samozrejme. Sedemsto ich ostane v Bratislave a sto pôjde do Košíc. Neroztrúsia sa, nevmiešajú medzi nás, to nebude v ich silách, ani v záujme. Ostanú spolu, bude ich z roka na rok viac, v našich „veľkomestách“ vzniknú nové štvrte. A tí ľudia NEBUDÚ mať prácu. Sotva sa medzi nimi nájde nejaký lekár, fyzik, alebo zručný zlatník. Takíto ostanú v bohatšej časti Európy. Tí naši súpútnici budú roľníci, rybári, prístavní robotníci, sem-tam učiteľ alebo policajt. A oni si prácu v našej krajine jednoducho nenájdu. Ani ich deti.  

Viem sa s nimi scítiť, tiež som utekal do sveta, viem čo je cítiť sa ako odpad, chodiť v cudzom svete ulicami zoufalý a bledý, všude vidím mládež odvedenou, bodrou... Občas si predstavujem, že by moju rodinu postihlo to nešťastie mať za suseda Islamský štát, denne čeliť predstave smrti svojich malých detí. Áno, treba im pomôcť. Musíme ich prijať. Ale prijať znamená postarať sa, nielen vpustiť dnu a potom sa uvidí. Mať nielen plán A, ale aj B. Mať na tieto plány peniaze a know-how. Pripraviť im miesto na pracovnom trhu, jazykové kurzy, rekvalifikáciu, motivovať zamestnávateľov, aby im dali prácu, majiteľov bytov, aby ich vzali do podnájmu. Dokázať im, že Slovensko si zaslúži patriotizmus. Naučiť našincov chápať túto nutnosť a zmeniť ju na cnosť. Urobiť pre týchto cudzincov všetko to, čo nie sme schopní spraviť pre svojich Rómov. Až potom ich budeme môcť skutočne prijať. Inak len z dažďa vpustíme ľudí, ktorí sa skôr či neskôr (otázka času) začnú cítiť ako pod odkvapom.

Pripraviť sa a prijímať, lebo tak je to správne a inak to nepôjde. Ale dovtedy - žiadne povinné kvóty.. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?