10 právd o imigrantoch

Autor: Ján Babarík | 17.6.2015 o 6:00 | (upravené 17.6.2015 o 10:45) Karma článku: 10,96 | Prečítané:  2953x

Považovať imigrantov a´priori za dobrých je rovnako hlúpe, ako ich považovať za zlých. Napísať „som za“ je rovnaká kravina, ako napísať „som proti“. Je to podobné, ako napríklad s ťažbou dreva. 

Akékoľvek kategorické za či proti je nezmysel, bez ALE. V titulku som spomínal desať právd o imigrantoch. Ďalšia blbosť. Každý jeden, ktorý prichádza, je iný. Iný príbeh, iná motivácia, iné možnosti a schopnosti pomôcť či ublížiť. Sotva by sme sa v tejto veci zhodli čo len na jednej pravde. Ničmenej, ten titulok som nezvolil zle, inak by ste sa predsa nedostali až sem. :) 

Spoločným menovateľom takmer všetkého, čo som doteraz o tejto téme čítal, je to, že oponenti sú magori a imigranti sú za a) nevinní úbožiaci, alebo za b) unwanted zlosynovia. Toto je napríklad aj leitmotívom našej celonárodnej diskusie o Rómoch. Buď - alebo. Buď Everest, alebo Mariánska priekopa. Čierna alebo biela. Skúsme sa teraz pozrieť na odtiene šedej.

Čo nám prinesie prijímanie imigrantov z Afriky a Blízkeho východu? (Nebavme sa o Ukrajincoch, Vietnamcoch, alebo občanoch EÚ. Oni nie sú témou dňa.) Imigranti z Afriky alebo Blízkeho východu nám sotva môžu priniesť niečo dobré. Našu kultúru nemajú čím obohatiť (k tomuto mi nepíšte somariny. Vážne nemajú čím.) Ak aj prispejú k zvýšeniu natality (teraz máme, ak google neklame, 1,3 dieťaťa na jednu ženu) neznamená to, že prispejú k zlepšeniu pomeru medzi pracujúcimi (platiacimi) a nepracujúcimi (poberajúcimi). Toto som už raz riešil tu. Veľmi laicky, ale tuším, že zo mňa vtedy prehovoril sedliak so svojim povestným rozumom :)  K lepším dôchodkom nám netreba viac ľudí, len upraviť pomer medzi prispievateľmi a poberateľmi.

Imigranti ani nevyplnia hluché miesta na našom trhu práce, lebo ten hluché miesta nemá. Ak si pozriete inzeráty, tak tam hľadajú kamionistov, zváračov CO do Českej republiky, montérov oceľových konštrukcií do Českej republiky a kurvy. Dovidenia.

A to ani nechcem hovoriť o islamizme (nie islame, islamizme!), kriminalite, bla - bla - bla. X dôvodov prečo nie.

A ešte, aby som tento hejterský odstavec poriadne osolil, by som navrhoval opýtať sa každého imigranta: Uvedomujete si, že po prekročení týchto hraníc môže ktokoľvek uraziť proroka a vy mu za to nemôžete ublížiť?

A teraz sa pozrime na druhú stránku mince.

 Títo ľudia k nám prichádzajú z krajín, kde pri čítaní správ o vraždení prežívajú miernejšie emócie, ako našinec pociťuje pri čítaní o ilegálnom výrube lesov. Svet, z ktorého prichádzajú, je tak zlý, že si to sotva vieme predstaviť. Oni sa tam síce narodili a možno si už tak trochu zvykli, pravdepodobne nezvracajú pri pohľade na dieťa s useknutou rukou, predsa len však celkom prirodzene túžia po našom bezpečí a blahobyte.

Musíme si uvedomiť, že my sme súčasnú Európu spoluvytvárali len veľmi vlažne. Nás do nej vlastne len prijali. Či sa nám to dnes páči alebo nie, klopkali sme na dvere, snažili sa splniť všetky podmienky, ktoré od nás chceli, aby nás vpustili dnu a od toho okamihu berieme viac, ako dávame. To je nevyvrátiteľný fakt. Ak je medzi vami niekto, kto mi chce teraz kázať o tom, ako nás nemeckí alebo francúzski kapitalisti odvtedy zdierajú z kože, nech ma ušetrí. Dnešnú dávku fantasmagórií som si vyčerpal pri čítaní fejsbúkových statusov.  

Desaťtisíce ľudí v súčasnosti „zaplavujú“ južné štáty tohto nášho spoločenstva. Tohto nášho sveta, kde sa nám žije lepšie, ako si zvyšok ľudstva (česť výnimkám) dokáže predstaviť. A kde nás prijali, napriek zrejmým „inakostiam“ Hej, viem, ťažko čakať empatiu a vďačnosť od štátu, ktorý dal Mečiarovi a Ficovi päť či šesť volebných období, ale skúsme to brať ako investíciu. Je čas zaradiť sa. Nechcem tu spomínať Rusko, len našu (zatiaľ) príslušnosť k EÚ. Pristúpme ku spoločnému problému zodpovedne, ako silná krajina. Ukážme konečne svaly, nielen nezmyselné žvásty o imaginárnej slovenskej pohostinnosti.

A teraz záver: ALE: Rozhodne tu nepotrebujeme tridsaťročných moslimských chlapov v športových mundúroch. Keď už pomáhať, tak rodinám s deťmi, slobodným matkám, opusteným deťom. Nepristúpme na žiadne byrokratické kvóty. Prijmime toľko ľudí, koľkým sme schopní pomôcť. A to je rozhodne viac, mnohonásobne viac, ako doteraz. Ak je to možné, zriaďme si konzuláty v zahraničí a prijímajme ich už tam, odkiaľ utekajú. Je predsa len dôležitejšie pomáhať tým, ktorí nemajú peniaze na emigráciu, to sú vo väčšine prípadov tí PRAVÍ emigranti. Veď kto by ich krajiny dostal z bahna, keď každý, kto má peniaze, utečie?

Nechcem znieť cynicky, nemyslím to tak, len sa snažím byť stručný. Podajme pomocnú ruku každému, komu ide o život. Ale ak si chce niekto život len zlepšiť, pomôžme mu ho zlepšiť si ho doma. Keď to inak nepôjde, aj zvláštnou daňou. Len nie slepým prijímaním kohokoľvek, lebo nie je imigrant ako imigrant, a Európa nie je dojná krava.

Hovorme imigrantom veľké ÁNO. Ale pritom rovnako veľké ALE.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?