Oddeliť zrno od pliev

Autor: Ján Babarík | 28.8.2015 o 11:55 | Karma článku: 10,44 | Prečítané:  1714x

 Hádam by bolo načase trochu ubrať plynu a emócií z tých článkov a statusov o imigrantoch a pridať trochu racionality, alebo, ako hovoríme my, Zalužanci, ra... onô. 

Veľkou nevýhodou blogovania je, že človek musí chodiť ako pes okolo horúcej kaše, kým sa dostane k pointe, pretože čitateľ nemá možnosť ma prerušiť a klásť vysvetľujúce otázky. Lenže takýmto tančekom by som sa upísal k smrti, kým by som povedal, čo chcem. A toľko času nemám, práca volá hlasom neodolateľným – Jano, poď, urob ma!

Takže pôjdem rovno k veci. Poviem si čo chcem, a potom urobím svoju prácu, tú mrchu bezodnú.

Téma imigrácie má obrovský potenciál rozhádať Európu na nože. Štáty medzi sebou, ľudí v rámci štátov. A niet sa čomu diviť. Jednak preto, lebo je to skutočne veľká téma. Taký prílev imigrantov, akému čelíme dnes a aký sa dá tušiť zajtra, môže navždy zmeniť európsky spôsob života. A jednak preto, lebo najhlasnejšie počuť dva tábory – patologicky nenávistných odporcov a anjelsky otvorených obhajcov. Obidva tábory si z množstva správ vyberajú to, čo sa im hodí. To druhé ignorujú a potom tým dráždivým, tendenčne a jednostranne farbeným súknom, šibrikujú oponentom popred oči. Navzájom sa radikalizujú, že už sa to ani čítať nedá.

Odporcovia nevidia trpiace deti, ženy, mužov, ktorí v snahe zachrániť si holé životy prosia o pomoc. Obhajcovia nevidia agresívnych mužov, ktorí v Debrecíne skandujú Allahu Akbar, v Miláne vrieskajú do kamery s mp4 v ušiach, že musia spať v stanoch po dvanásti a to jedlo sa nedá žrať, v Calais násilním a proti vôli vodičov otvárajú kamióny. Odporcovia nevidia plačúce päťročné deti, po tom ako ich polícia v Moldavsku oddelila od rodičov, obhajcovia nevidia, ako sa správajú dospievajúci synovia moslimských imigrantov vo Francúzsku, Británii, Belgicku.

Myslím si, že imigranti nám neprinesú nič dobré. Nepomáhame im predsa preto, lebo ich potrebujeme. Takýto biznis nie je súčasťou nezištnej pomoci. Imigrantom treba pomáhať preto, lebo pomoc potrebujú. Ale treba mať otvorené oči a dôsledne oddeľovať zrno od pliev. Toto je výzvou dnešnej Európy – nepodľahnúť nenávistnej agente radikálov, ale ani slepému humanizmu srdciarov. Naši predkovia preliali milióny litrov krvi, kým nám mohli Európu pripraviť na dnešný blahobyt, ktorý v jej histórii nemá obdobu. A našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sme ho odovzdali ďalším generáciám.

Teraz sa laicky zamyslime nad rozdielom medzi imigráciou a inváziou. Imigrácia je umožniť niekomu žiť náš život. Teda život, kvôli ktorému k nám imigrant prišiel. Vytvoriť mu podmienky k tomu, aby sa dokázal začleniť do našej spoločnosti, žiť v nej podľa našich pravidiel a zo svojej starej kultúry, pred ktorou ušiel, si priniesť len to, čo nie je v rozpore s našou kultúrou. A to všetko nielen kvôli nám, domácim, ale aj preto, aby si naša spoločnosť zachovala príťažlivosť pre ostatných úbožiakov vo svete.

Naproti tomu invázia (vo svojej mierovej podobe) je prílev takého množstva utečencov, že už nie je možné deliť sa s nimi o jeden priestor, ale je nutné im časť priestoru prenechať. V ňom si potom žijú naďalej podľa svojich pravidiel a postupne si tam vytvoria taký svet, pred akým ušli. Svet netolerantný, násilný, frustrujúci, potláčajúci individualizmus. Svet kolektívnej viny a kolektívnej zodpovednosti. Toto nie je paranoidná predstava, toto sa v Európe deje. A šíri. Už aj také umiernené moslimské obce ako v Nórsku či v Česku sú schopné požadovať šaríju, alebo potláčanie práv žien. Lenže sloboda (slova, náboženstva, sexuality), rovnosť (pred zákonom, Bohom, či futbalovým rozhodcom) sú základným stavebným kameňom blahobytu, mieru a bezpečia. Nedá sa mať jedno bez druhého.

Preto môžeme prijať len toľko ľudí, koľko a ktorí sa dokážu a chcú s nami deliť o spoločný, už existujúci priestor v Európe. A vyhnať všetkých, ktorí sa do tejto skupiny nezmestia alebo nehodia.

Teraz sa môžete opýtať: Dobre, Jano, ale si predstav, že by si bol ty na ich mieste, čo by si robil? Tak, priatelia, takáto otázka je rovnako zákerná a hlúpa, ako táto: Dobre, a keby my sme z Európy utekali k nim, čo by oni robili? Takéto otázky si dnes nekladieme. My sa radšej pekne pomodlime: Dožič mi, ó Bože, ľudskosť, aby som v každom imigrantovi nevidel teroristu. Rozum, aby som v každom nevidel chudobného roľníka s veľkým srdcom. A silu, aby som zrno od pliev dokázal oddeliť. A keď treba, hombre, keď treba, aj bezcitne. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?