Ján Babarík
Vyšlo slnko
Vyšlo slnko spopred lesa,
Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
Horí horí Ján, priletelo deväť vrán.
Toto som si nemohol nechať pre seba, aj keď je to hulvátske a nekresťanské. (To som celý ja. Hulvátske a nekresťanské veci ma odjakživa pohoršovali.) Bol som 22.12. nakupovať v košickom Tescu. Plno ľudí, chaos, zmätky, poznáte to. Medzi regálmi proti mne išla mladá rodinka. Muž, asi tridsaťročný, tlačil plný vozík tovaru, žena s dcérkou nadšene poskakovali okolo a nakupovali. Ako som sa k nim približoval, žena mu niečo povedala. Nepočul som čo. Hneď na to sa s dcérkou rýchlym krokom pobrala preč a muž ich mal zrejme nasledovať. On namiesto toho zastal a zakričal za ňou: Ja už mám v piči tote vaše vyjebané Vianoce skurvené!
Začnem krátkou príhodou, ktorá toľme vykresľuje, kam až môže zájsť nesprávne použitie hanlivého slova. Keď som pred rokmi prišiel do Ameriky, našiel som si prácu u Poliaka Dareka, robustného dvojmetrového chlapa. Maľovali sme domy. Jedného dňa sa ma Darek v dobrej viere opýtal, či šukám meškanie. Po poľsky to znamená, či hľadám ubytovanie. Lenže ja som Slovák a nenapadlo ma, že by sa konverzácia mohla uberať aj týmto nevinným smerom, tak som so zasneným výrazom povedal: „Veru, meškanie. Nešukal som ani nepamätám.“ Vzápätí Darek vyjadril ochotu mi to meškanie pošukať. Zľakol som sa, nebudem klamať. (Nasledujúci článok je plný šťavnatách nadávok. Ak sa niekto bude v diskusii pohoršovať, nech sa nepohoršuje, lebo som vás varoval.)