Zalužanci jazykovedci
V Hrnčiarskych Zalužanoch máme fascinujúce nárečie. Kobe rebe male nohe, vedele be behati. Kobe žabe male krídla, vedele be lietati. (Keby ryby mali nohy, vedeli by behať. Keby žaby mali krídla, vedeli by lietať.) Raz bola u mojej sestry kamarátka a sťažovala sa, že jej syn dostal päťku z diktátu. "No povedz, Jana, s akým "i" be si napísala slovo pse?"
Zalužanci matematici
Kamarátova stará mama prišla do kuchyne a povedala: "Huse sa v zahrade. Choj ich vyhnati."
"A koľko ich tam je?"
"Nevien presne. Tri alebo osem."
Zalužanci diplomati
V krčme pri stole sa pýta sused suseda: "Šo be si robeu, kobe ti cudzie huse požrale kapustu?" (namiesto č hovoríme mäkké, šušľavé š)
"Tuš šo, pobeu bech ich." (No čo, pobil by som ich.)
"Tak si ich choj pozbierati do mojej zahrade."
Zalžanci s predstavivosťou
Hlásenie obecného rozhlasu: Našli sa klíše (kľúče). Jednie sa fabke, druhie sa takieto.
Zalužanci herci
Ochotnícke divadlo za čias môjho otca hralo niečo od Shakespeara. Herec mal v istej chvíli povedať "Žízním!" a padnúť na kolená v tom smäde po láske.On si však nemohol spomenúť na to slovo, ale presne si pamätal význam. Tak na celú sálu zreval: "Peu bech!!" (Pil by som.)
Zalužanci gurmáni
I vracali sa naši chlapi z nejakých montáží a nadránom sa zastavili na Donovaloch, že si niečo vypijú, aby neraňajkovali nalačno. Nazreli skúseným zrakom do jedálneho lístku a povedali čašníkovi: "Dones nám trikrát poudeci toho hemendexu. Vyzerá to beti lacnô."
Zalužanci a vzdelanie
Krčmová maturita. Povýšenie do chlapského stavu.Kamarát zvládol všetky základné maturitné otázky, ako 2 dcl vína, poldeci borovičky, pivo, deci vodky, poldeci rumu, pivo... Bol výborne pripravený. Predseda maturitnej komisie sa však s lišiackym úsmevom postavil a povedal: "Pripraveu son si pre teba špeciálnu otázku. Chlípania!" A názorne mu predviedol, ako vysŕkať poldeci borovičky, akoby to bol horúci čaj. Pri tejto maturitne otázke sa kamarát pozvracal a zmaturoval až v náhradnom termíne.
Zalužanský krčmár
Mali sme tam krčmára, volali sme ho Lumpo. (Už je po smrti, dobrý chlap.) Roky som ho vídával stáť za výčapom. Bola to taká istota, ako Mesiac okolo Zeme. Jedného dňa som tam prišiel zo ženou z Moravy na víkend a Lumpo stál na opačnej strane baru a popíjal pivo. Vravím, reku, Lumpo, kde to sedíš? Nepomýlil si sa? A on na to: "Desať rokov som nemal dovolenku, tak tento týžden som si ju vybral."
Mohol by som pokračovať, ale nechcem, lebo dedina je ako žena: príťažlivejšia je decentne zahalená, ako s roztiahnutými nohami. Spomeniem len pár slov a kto im bude rozumieť, ten si môže v Hrnčiarskych Zalužanoch pýtať v krčme pivo zadarmo. Dostane po papuli, samozrejme, ale naši chlapi sa zabavia. Nuže: nadbe, nájtro, ľebán, drieľa, tájti, ašuo, pon, netrebák edon netrebnej. Ešte jedna zalužanská hádanka: Nesere to, neští to, kot to chytíš, vreští to. A na úplný záver, keď sa zalužanská žena nezhodne s mužom, tak rezignovane povie (a to mi je strašne sympatické, ibaže na Morave to nepoznajú): Ako te povieš, tak bude!