Keby tento zákon platil skôr, povedzme v Československu sedemdesiatych rokov, naši rodičia by sa nedoplatili. Možno by sme zašli tak ďaleko ako vo Švédsku, kde učitelia nabádajú deti v školách, aby hlásili každý fyzický trest, ktorý doma dostanú. Aby tých svojich surovcov rodičov nabonzovali a škola im mohla dôrazne dohovoriť. Moja mama by za všetky tie výprasky varechou a "roztrhnem ťa ako hada" bola možno považovaná za zločinca, možno by ma ochranná ruka štátu odňala rodine, kde som dostal po zadku za neskorý príchod domov, alebo za tvrdohlavé neposlúchanie, keď som zisťoval svoje postavenie v hierarchii svorky. Možno by ma vychovala láskavá náhradná mama, ktorá by si pri pohľade na to, ako pchám klinec do zástrčky ku mne s rešpektom prikľakla a partnersky povedala: "Synček, nerob to. Ak prestaneš pchať do zástrčky prsty, pozitívne sa ti odmením cukríkom. A ešte by som ťa chcela poprosiť, aby si už nepchal ruky do susedovej brány, lebo ten jeho sprostý pes by ti ich mohol odhryznúť. Ak to už nebudeš robiť, kúpim ti zmrzlinu." To by som tu dnes nesedel a nepísal, lebo by som mal ruky odhryznuté a od viacnásobných elektrošokov by som sa klepal ako kurz dolára.
Trest a týranie sú, milí priatelia, dve rôzne veci. Týranie detí nám platná legislatíva už ošetruje. Zákaz fyzických trestov, ktoré pripravujú naši západní susedia, znamená, že svojmu dieťaťu nemôžte dať po zadku. A všetci bohovia mi dosvedčia, že niekedy je dať po zadku viac, ako trojhodinová prednáška.Pozitívna motivácia je skvelá vec. Ale bez druhej strany je táto minca neplatná. Výchova nie je keď poslúchneš, dostaneš odmenu, keď neposlúchneš, nedostaneš odmenu. Keď sa mi na ulici rozbehne dieťa a ja zakričím stoj, musí zastať, aj keby práve nemalo chuť na odmenu. Malé deti viac rozumejú gestám ako slovám a keď ma neposlúchne, zvolím správne gesto aby pochopilo, že si nevyberá medzi dobrom a ničím, ale medzi dobrom a zlom. A keď zarevem "stoj!", tak dieťa zastane aj napriek tomu, že ten motýľ, za ktorým beží pomedzi odparkované autá pod kolesá idúcej ávie, je taký nádherný... Zastane, pretože neposlúchnutie sa v našej svorke odjakživa trestalo. Preto ľudia z našej svorky neumierajú na hlúposti, neliečia sa z alkoholu a drogovej zavislosti, vedia sa o seba starať a držia spolu, lebo sa majú radi.
Kreatívni americkí vedci (milujem ich, dokážu vedecky preskúmať úplne všetko!) z Laboratória pre výskum rodiny (LFR) v New Hampshire tvrdia, že kto zažil rodičovské výprasky a podobné tresty, môže mať väčšie sklony k slovnému alebo fyzickému núteniu partnera k sexu, k rizikovému sexuálnemu správaniu a k masochizmu (kristovanoha!). Slovenský pavedec Berky Jariabok z bardejovského Inštitútu pre skúmanie vplyvu rodinnej hierarchie na malé, väčšie a takmer dospelé deti, s prihliadnutím na ich neskorší vývoj (IPSVRHNMVTDDPNV) sa - naopak - domnieva, že dieťa, ktoré vyrastá v rodine s jasnou a čitateľnou hierarchiou, ktoré nie je rovnocenným partnerom svojich rodičov, ale teší sa ich láskavej ochrane a podlieha ich všeobjímajúcej zodpovednosti, je vyrovnanejšie, spokojnejšie a lepšie pripravené do života ako to, ktoré nevie, kde presne je jeho miesto, nevie, že za chyby sa platí a občas to aj bolí.