Úrad pre likvidáciu kotlebov

Autor: Ján Babarík | 21.8.2009 o 8:38 | (upravené 11.12.2009 o 9:43) Karma článku: 19,07 | Prečítané:  13981x

Keby zo dňa na deň zo Slovenska zmizla polovica rómskej populácie, teda asi 190 000 ľudí (z odhadovaného počtu 380 000), je teoreticky možné, že by to nijako neovplyvnilo takzvaný rómsky problém, dokonca je možné, že by to ledva ovplyvnilo takzvanú rómsku kriminalitu. Prečo? Pretože my nemáme rómsky problém, ani rómsku kriminalitu. Náš problém je inde. Je v koncentrácii 150-tisícovej rómskej spodiny v 600 drobných getách, v ktorých nevládnu zákony SR.

Lunik IXLunik IXhttp://aktualne.centrum.sk

Žiť v susedstve cigánskej osady je utrpenie, rozhodne väčšie, ako žiť priamo v nej. Neverím, že sa nájde slušná rodina, ktorá sa dobrovoľne presťahovala do takejto lokality. (Nie, mladí pobúrení humanisti zo západoslovenského kraja, ani vy sa tam nikdy nepresťahujete.) Zato v osadách tvoria dobrovoľní prisťahovalci väčšinu. Dnes už je jedno z akých dôvodov a koho vinou osady vznikli. Dnes je dôležité už len to, ako ich „zaniknúť" skôr, ako nám zavšivavia parlament vymletými kotlebami. A dostávame sa k jadru problému:

Rómovia ako etnikum majú špecializovaný vládny úrad. Toto je obrovský omyl, ktorý tu udržiavame pri živote už dvadsať rokov, resp. od roku 2003, či kedy to vznikol Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Je treba zrušiť tento zbytočný úrad a nahradiť ho Úradom splnomocnenca vlády pre likvidáciu vstupeniek náckov do politiky.  Pracovne ho nazvime napr. Úradom splnomocnenca pre sociálne ohrozené spoločenstvá (SOS).

letanovce.jpg

Letanovce. Zdroj: i.pravda.sk

Čo by patrilo medzi Sociálne ohrozené spoločenstvá (SOS)? Izolované komunity ľudí, prevažne sa hlásiacich k slovenskej a maďarskej národnosti. (Len štvrtina slovenských Rómov sa v poslednom sčítaní ľudu prihlásila k rómskej národnosti.) Na Slovensku je takýchto spoločenstiev okolo 600 a žije v nich 130 000 - 150 000 ľudí. (Odhadom. Presné čísla nemáme.) Sú medzi nimi rodiny, v ktorých dve-tri generácie nikdy nepracovali. Rómovia, ktorí nežijú v týchto spoločenstvách, nemajú prečo byť predmetom záujmu špecializovaného vládneho úradu. O kodifikovaný rómsky jazyk, rómske divadlo alebo katedry, nech sa im stará Ministerstvo kultúry SR, tak ako tento servis zabezpečuje pre ostatné národnosti.

Úlohou Úradu splnomocnenca pre SOS by bolo podrobne zmapovať všetky sociálne ohrozené spoločenstvá (nie sú to cigánske osady, podľa sčítania ľudu v nich vedno žijú Slováci, Maďari a Rómovia - to aby bola Európa pokojná, že sa tu nechystá žiadny rasový pogrom, ale len riešenie sociálneho problému) a označiť ich. Ich obyvatelia budú podporovaní zvláštnymi výhodami, ako aj budú podliehať zváštnym obmedzeniam a povinnostiam s jediným cieľom - pomôcť im dostať sa z týchto komunít do „normálnej" spoločnosti, ergo zlikvidovať, resp. zmeniť súčasnú podobu osád. Nebude to žiadna segregácia - máme viacero sociálnych skupín, ktoré majú zvláštne povinnosti, či práva (nezamestnaní, postihnutí, slobodné matky, študenti, dôchodcovia atď.)

Tak, ako správa TANAPu nesídli v Malackách, ani Úrad splnomocnenca vlády pre sociálne ohrozené spoločenstvá nemá prečo sídliť v Bratislave. V Bratislave a okolí rozhodne žiadny problém s takými getami nie je.

O ľuďoch v týchto komunitách musíme vedieť všetko - koľko ich je, koľko peňazí nás stoja, aké majú vzdelanie, pracovné návyky, choroby, životnosť. Ale hlavne - nesmieme sa báť nazývať pravým menom všetko, čo sa ich týka. Robiť z nich len obete je medvedia služba a pokrytecká lož. Za svoju situáciu nesú svoj diel zodpovednosti a treba im ho naložiť na plecia, tak, ako si ho nesieme každý. Sú nám rovnoprávni, ale nie sú to plnohodnotní občania. Drvivá väčšina z nich neplatí dane, neprispieva do systému, parazituje na verejných peniazoch, príliš mnohí z nich ignorujú zákon a smejú sa z morálky, ktorá je vlastná tejto časti sveta. Sú na Slovensku vo výraznej menšine a predsa im a sebe nevieme pomôcť, pretože žijeme v dobe, ktorá má rada pózy.

Zdôrazním ešte raz, lebo viem, čo sa objaví v diskusii: nehovorím o Rómoch. Spájať do jednej skupiny slušných Rómov a týchto chudobných ignorantov je zhovadilosť. Tento článok sa týka len tzv.cigánskych osád, sídlisk a štvrtí. Teda miest, v ktorých sa cez školský rok dopoludnia naháňajú polonahé deti, ktoré žobraním obťažujú turistov v národnom parku, kde takmer negramotní rodičia bez zábran kradnú v spoločnosti svojich pologramotných detí, kde sa príbuzní medzi sebou pária ako potkany a štrnásťročné dievčatá rodia. Že také miesta u nás nie sú? Generalizujem? No dobre. Kto s touto definíciou nesúhlasí, nech mi odpovie na túto otázku: Ak také miesta na Slovensku sú, zaslúžia si špecializovaný vládny úrad, pozornosť a pomoc celého Slovenska pri svojej nenásilnej likvidácii? Áno, však? Ak sa na niečom nezhodneme, je to len to, čo sa v osadách deje, v akom štádiu rozkladu sú ich obyvatelia. Sú na tom zle. Verte mi. Štandardný postup nestačí.

Internátne školy - im som sa už venoval. V zásade som proti. Viedli by k ďalšej segregácii (keď nie inej, tak podvedomej). Cestu vidím skôr v motivovaní stredných a učňovských škôl, aby prijímali viac detí zo SOS. Alebo, aby sme sa lepšie chápali, z osád.

Detské prídavky - Urobiť ich regresívne. Napríklad takto: Na prvé a druhé dieťa dostane matka, resp. rodič detské prídavky v plnej výške. Na tretie dieťa 2/3 priamo, 1/3 formou daňovej úľavy zo mzdy pracujúceho rodiča. Na štvrté dieťa celé prídavky formou daňových úľav. Kto nepracuje a nemá žiadny iný príjem (napríklad gazdovstvo), nemôže rodiť deti ako jabloň a očakávať od zvyšku spoločnosti, že mu na ne bude platiť. Toto by mohlo Slovákov a Maďarov žijúcich v osadách na východnom a strednom Slovensku demotivovať od zárobkového plodenia detí.

Čo v prípade, že rodičia nie sú manželmi? Ak chce rodič dostávať materskú a prídavky, musí pracovať, či už medzi jednotlivými materstvami, alebo počas nich. Podľa deklarácie ľudských práv majú všetky deti právo na rovnakú sociálnu ochranu, ale podľa toho istého dokumentu, ak im ju nevie zabezpečiť rodič, zabepečí ju štát. Keď treba, aj odňatím. Deti nesmú byť zárobkovou činosťou.

Školská dochádzka - Záškoláctvo sa trestá už dnes, ale stojí na tom, že prípad nahlási pedagóg. Toto bremeno by na seba mala prevziať polícia, resp. štátni úradníci.

Zároveň by mali byť zvýhodnení rodičia, ktorí dbajú na školskú dochádzku svojich detí. A to priamo finančne na sociálnych dávkach, resp. daňových úľavách. Rodičia detí, ktoré študujú nad rámec základnej školy, by za každý rok navyše mali dostať finančné odmeny za to, že dokázali poslať svoje deti študovať zo SOS. Treba im dať na výber medzi dobrom a zlom, nielen medzi zlom a ničím.

osada.jpg

SOS. Foto: Matuis Kacmar,  http://www.flickr.com/photos/55143877@N00

Práca - práca musí byť výhodná a do istej miery poviná. Bolo by v náplni práce úradu splnomocnenca postarať sa o vznik štátom dotovaných pracovných miest pre každú osadu (nie pre všetkých jej obyvateľov, samozrejme. To je nemožné.) - či už verejnoprospešné (nielen v samospráve, ale ako nedávno navrhla SDKÚ, aj napr. v štátnych lesoch, u vodohospodárov, správe ciest a pod.). Rovnako zakladať chránené dielne pre týchto ľudí - výroby prútených košov, metiel, kamenárstvo, stavebné a výkopové práce, výroba dreveného uhlia a podobne. Radšej prisievať na neekonomické pracovné miesto, ako na sfetovaného Slováka, Maďara, či Róma z osady.

Sila - títo ľudia rešpektujú silu a právo silnejšieho. Rešpekt k dobrej vôli, spravodlivosti, či morálke im očividne chýba, inak by sa nedostali tam, kde sú, resp. by sa hlasno dožadovali svojich ľudských a občianskych práv. A zatiaľ z osád počuť len volanie po sociálnych dávkach. Navrhujem zriadiť špecializovaný prvostupňový súd, ktorý bude rýchlo a prísne trestať porušenia zákona v SOS - znečisťovanie životného prostredia, čierne stavby, incest, záškoláctvo, krádeže, týranie zverenej osoby, zanedbanie starostlivosti a pod. Ja viem, že zriadiť súd nie je ako do piesku sa vycikať. Takisto by sa mali založiť nové oddelenia polície, ktoré sa nebudú starať o nič iné, len o týchto zúfalcov. Nech to stojí, čo to stojí. Nič nemôže byť drahšie, ako zachovanie status quo.

Identita: Denník Pravda v pondelok uverejnil rozhovor s oravským rybárom Berkym Jariabkom. Na natvrdlú otázku redaktora Ale nemôžme im predsa zobrať ich kultúru, identitu!, Berky Jariabok veľmi správne odpovedal: „Dobre, nech si ju zachovajú. Ale za svoje peniaze! Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj!"

Nemali by sme ľutovať žiadny milión, ktorý pôjde na vyrovnanie šancí, na scivilizovanie osád a ich obyvateľov, na pomoc týmto ľuďom, ak na konci tohto snaženia bude návrat ratkovskej doliny do civilizovaného sveta, Slovenského raja turistom, neprispôsobivých trosiek medzi normálnych, plnohodnotných a vážených ľudí. A je mi ľúto každého centa, ktorý padne vedľa. Hlavne nech sa niečo robí a nech sa to robí inak ako doteraz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SME mení akcionársku štruktúru

Penta odchádza z pozície minoritného akcionára vydavateľstva Petit Press, a. s.

Minúta po minúte: Členské štáty EÚ sa dohodli na zavedení Covid pasov

Pandémia si na Slovensku vyžiadala 11 357 obetí.


Už ste čítali?