Pollák a Chmel mi pripadajú ako reinkarnácie Čaploviča. Hoci Pollák sa celkom slušne uviedol („Treba sa presunúť do rómskych osád... Každá osada je špecifická, vyžaduje si niečo iné."), čím nám dal nádej si myslieť, že sa prestane starať o hlúposti ako jeho predchodcovia, ale zameria sa na podstatu celého problému. Chmel, ten bol jasný od začiatku: „Z múrov nie som šťastný, pretože múry nič neriešia, sú symbolom rozdelenia a segregácie a nie kooperácie a porozumenia," povedal po obhliadke múru, ktorým sa Prešovčania oddelili od cigánskej kolónie. Toto je čo, pán podpredseda vlády pre menšiny? Toto je nejaké východisko? Nepite alkohol, alkohol je zlý. Neberte drogy, drogy sú zlé. Nestavajte múry, múry sú zlé. (Viď súvisiaci článok.) Ale od Chmela sa to dalo čakať - postarší intelektuál, ktorý bude radšej mudrovať ako sa brodiť v osadách. Od Polláka som však čakal viac, najmä po tých rozhovoroch, ktoré poskytol po svojom menovaní. Keď už jeho úrad vláda zachovala (podľa mňa je to hlúposť), mal by konať.
Jeho tím by mal podrobne zmapovať a preskúmať všetky cigánske osady na Slovensku (sociálne vylúčené lokality) a potom zverejniť, koľko nás to každoročne stojí - na sociálnych a ostatných dávkach, na zdevastovanom prostredí, na znížení atraktivity okolia, zdravotníckej starostlivosti atď. Inak nikdy nedostane dostatok peňazí na ich riešenie. Toto je agenda, ktorá môže pri správnom postupe nielen vyriešiť jeden zo zásadných problémov dneška, ale aj získať voličov, preto sa čudujem, že ju koalícia tak podceňuje. Potom by mal pozakladať sieť regionálnych agentúr a rozdeliť medzi ne jednotlivé osady tak, aby každá mala konkrétneho človeka, ktorý je za ňu zodpovedný. Presne ako Pollák povedal: Každá z nich je špecifická, vyžaduje si niečo iné.
Jeho tím mal pripraviť novely zákonov a nové návrhy, aby bolo nielen možné, ale aj nutné podmieniť príjem sociálnych dávok v týchto - ako ich vláda nazvala „sociálne vylúčených lokalitách" - verejno-prospešnými prácami nielen v samosprávach, ale aj na správe ciest, u vodohospodárov, v ochrane prírody, štátnych lesoch, na údržbárske práce v zdravotníctve, školstve, jednoducho všade tam, kde je výkon nekvalifikovanej práce vo verejnom záujme. Mali by verejne kritizovať vládu za neochotu meniť sociálne zákony tak, aby sa nepracovať nevyplatilo. Mali by verejnosť presvedčiť k tomu, aby si takéto zmeny sama vo vlastnom záujme vyžadovala.
Mali by iniciovať posilnenie polície a prvostupňových súdov pri osadách. Mali by brať na zodpovednosť elektrárne za to, že zavádzajú elektrinu do čiernych stavieb. Mali by zákonom a represiou tlačiť obyvateľov osád k vzdelaniu a práci. Nečakať na ich záujem a spoluprácu, ale dotlačiť ich k tomu motiváciou „cukor alebo bič". Mali by presvedčiť väčšinovú populáciu, že nie Rómovia, ale cigánske osady sú problémom Slovenska a že tie osady nenarástli z dažďa, ale zo zle nastaveného systému. Keď na to prišla Merkelová, už by sme si to azda mohli dovoliť aj my: Bikulturálne prostredie (cigánske osady - zvyšok Slovenska) môže v jednom štáte fungovať len vtedy, ak bude rešpektovať rovnaké princípy a rovnako sa im aj podriaďovať.
Úrad splnomocnenca (keď už existuje), úrad podpredsedu vlády pre menšiny (keď už sa do tejto agendy tlačí) a ministerstvo práce by už konečne mali predstaviť nejaký plán. Výhľady. Rozpočet. Systém. A prestať rozprávať o ochote a porozumení. K zmene treba zákon a čin, nie humanitné frázy.
(Komplexnejší názor sa do jedného článku vtesnať nedá. Ak ma niekto chce kritizovať za nedôslednosť, odporúčam prečítať si ostatné články v rubrike Časovaná bomba.)
