reklama

Anglickí dedkovia

Ráno som vstal a boleli ma kríže. Stáva sa mi to často, lebo ťažko pracujem. To nebol vtip. Spomenul som si na Bilyho (píšem to foneticky, aby som sa netrápil), Angličana, ktorého som mal tú česť spoznať pred asi desiatimi rokmi. To som sa dostopoval k Allanovi (klik, alebo neklik, to záleží od toho, či sa mi bude chcieť sem dávať nejakú linku,) ktorý, vo svojich úctyhodných takmer sedemdesiatich rokoch bol bývalým rugbyových hráčom a bývalým policajtom) do Bristolu a pomáhal som mu cez deň v práci. (to je blbosť, samozrejme, ako som ja, slovenský pičus, mohol pomáhať v práci bývalému policajtovi a rugbyovému hráčovi, rozmýšľajte trochu a neverte každej havädine, ktorú niekto napíše.) No nič, napíšem o Billym, alebo o Bilovi, alebo o Vilovi? Jazykovedci, pomoc!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Takže. Bily (budem to písať takto) tam v Bristole fungoval ako tréner týchto vyslúžilcov. Boli to prevažne starí dedkovia, čo vám budem hovoriť, mávali zrazy dvakrát týždenne v posiľovni, zašiel som medzi nich. Nebudem kecať, povedal som si, že im ukážem, čo je to slovenský junák, ktorý v živote "nepozřel něco tak odpornýho, jako jsou ovesný vločky!"

Fungoval tam tzv. kruhový tréning. Bolo tam okolo desať rôznych náradí a my sme sa na nich točili. Bily vždy zavelil, kto je na povel. Nováčikov obvykle vynechával, ale mne urobil tú česť a zaradil ma medzi "starcov". Takže keď som sa práve váľal na nejakej doske dolu hlavou, Bily zreval "its aptujú, Jano!" vedel som, že musím nahlas počítať a kým budem počítať, všetci budú makať. Každý na svojom náradí, nikdo neprestane. Práve som bol na sklapovačkách, dole hlavou na obrovskej anlgickej skur... doske. Okolo mňa dedkovia o štyridsať rokov starší, ktorí so seanconneryovským výrazom zvládali úplne všetko. Urobil som zo päť sklapovačiek a zreval hlasom, o ktorom som dúfal, že znie zhovievavo: Ínaf! (dosť!)
Potom to prevzal ďalší dedko a išli sme ďalej dokola. Po hodine bez prestávky som bol úplne na dne, čo znamená, že som nebol schopný ani len prachsprostej myšlienky. Potom konečne Bily zavelil, že je koniec. Znelo mi to ako volanie z diaľky, ako vysielanie Slobodnej Európy v osemdesiatom ôsmom, keď sme sa s kamarátom Marekom Čunderlíkom opili v Banskej Bystrici a večer počúvali o sovietskej vojne v Afganistáne. Potom Bili medzi rečou povedal: "Daj si ešte desať klikov na pästiach." Ty hajzeľ, to ti vrátim, keď prídeš ku nám. Daj si ešte pivo za štyri sekundy a podlož ho borovičkou. Dedkovia jedni kapitalistickí, ale oni vám vedia aj piť, nielen železá dvíhať. To chytili od Írov. Poznal som jedného. Stretli sme sa na Slovensku. Bol to taký kvalitný Ír, že si ani jeho meno nepamätám.

Ján Babarík

Ján Babarík

Bloger 
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu